Legislatívne riešenie bezpečnostných kamerových systémov
Legislatíva vzťahujúca sa na kamerové systémy. Na kamerové systémy sa vzťahujú platné právne predpisy a nariadenia. Takéto obmedzenia sa odvíjajú od povahy prostredia v ktorom sa bude kamerový systém využívať. Všetko si rozoberieme v tomto článku.
Ide o priestor, ktorý je prístupný verejnosti a neverejný priestor. Táto problematika je riešená v troch právnych normách: zákon o ochrane osobných údajov, zákonník práce, občiansky zákonník. Priestory, ktoré sú prístupné verejnosti spadajú pod ochranu osobných údajov. V prípade priestorov pracovísk je nutne riadiť sa zákonníkom práce. Ostatné prípady spadajú pod občiansky zákonník.
Ďalším dôležitým faktorom je, či disponujeme kamerami so záznamom, alebo bez záznamu. V prípade, že ide o kamery bez záznamu, nejde o spracúvanie osobných údajov, a teda neaplikujeme zákon o ochrane osobných údajov. V prípade uchovávania záznamov hovoríme o spracovaní osobných údajov.
Prevádzkovatelia (právnické a fyzické osoby, mestské polície, organizácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a ďalší), ktorý prevádzkujú kamerové systémy a databázy s osobnými údajmi musia adekvátnym spôsobom zabezpečiť ich ochranu. A to vypracovaním bezpečnostného projektu, alebo bezpečnostnej smernice. Prevádzkovateľ kamerových systémov je povinný si splniť registračnú povinnosť na Úrade na ochranu osobných údajov SR , pokiaľ nepodlieha niektorej z výnimiek uvedených v zákone o ochrane osobných údajov. V opačnom prípade má povinnosť viesť o takomto systéme evidenciu.
Verejný priestor
Podľa $ 10 ods. 7 zákona 428/2002 Z. z. priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu. Povinnosťou prevádzkovateľa je priestor zreteľne označiť že je monitorovaný. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na účely trestného stíhania alebo konania o priestupkoch, ten, kto ho vyhotovil, je povinný ho zlikvidovať' najneskôr v lehote siedmich dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak ($ 13 ods. 7 zákona č.428/2002 Z.z.). Obsluhu bezpečnostného kamerového systému, zaznamenávanie a ďalšiu manipuláciu s osobnými údajmi môže vykonávať iba určená konkrétna zodpovedná osoba prevádzkovateľa bezpečnostného kamerového systému.
Osobitne zákony sa vzťahujú napríklad na prípady, keď niektoré subjekty sú povinné zabezpečiť monitorovanie vymedzených priestorov prostredníctvom kamerových systémov. Tak je to napríklad v prípade bánk a pobočiek zahraničnej banky aj SBS.
Pracovisko
V prípade že prevádzkovateľ využíva kamerový systém na monitorovanie priestoru na pracovisku, možno hovoriť o kontrolnom mechanizme zamestnávateľa voči zamestnancom a riadi sa podľa článku 11 Zákonníka práce. Monitorovaním priestoru nám aj v tomto prípade vzniká informačný systém, ktorého prevádzkovanie podlieha zákonu o ochrane osobných údajov. Zamestnávateľ ako jeho prevádzkovateľ je tak povinný si splniť povinnosti, ktoré mu zo zákona v tejto súvislosti plynú. Je povinný o tom informovať svojich zamestnancov (táto povinnosť vyplýva aj zo Zákonníka práce). Ďalej je povinný mať vypracovanú buď bezpečnostnú smernicu alebo celý bezpečnostný projekt(to závisí od toho, či taký informačný systém je prepojený na internet alebo je prevádzkovaný v sieti, ktorá je prepojená na internet). Rovnako je povinný zaregistrovať bezpečnostný systém, alebo viesť evidenčný list informačného systému. (Podľa zákona nie je registrácia potrebná ak má prevádzkovateľ písomne poverenú osobou zodpovednú za informačný systém, musí však viesť evidenciu).
Poznámka: Zákonník práce zakazuje zamestnávateľovi bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, ale použitím kamerových systémov k takémuto sledovaniu celkom určite dochádza, čo vedie aj k rozporu s pôvodným účelom.
Bytové domy
Ak sa napríklad v bytovom dome, spoločne po vzájomnej dohode s inými vlastníkmi, rozhodnete monitorovať spoločné priestory, potom sledovanie podlieha zákonu o ochrane osobných údajov, zároveň Vás však nezbavuje ani povinnosti rešpektovať práva svojich susedov, návštev a pod. (občiansky zákonník ktorý upravuje podmienky ochrany osobnosti).
Pre bytové domy platia aj ďalšie povinnosti. Označenie verejnosti prístupných priestorov monitorovaných kamerovými systémami, likvidácie záznamov v súlade s so zákonom (max. 7 dní), poučenie oprávnených osôb ktorý majú alebo môžu mat' prístup k záznamom z kamerového systému, registrácia informačného systému alebo evidencia informačného systému podľa zákona. Vypracovanie smernice alebo bezpečnostného projektu.
Monitorovanie spoločných priestorov samotného bytového domu, ak sa dá považovať za priestor bez prístupu verejnosti, nespadá pod zákon o ochrane osobných údajov, ale vzťahuje sa naň Občiansky zákonník.
Vo všeobecnosti platí aj úprava o rozhodovaní vlastníkov pri správe domu hlasovaním na schôdzach vlastníkov podľa $ 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Súkromný priestor
Ak je zorné pole kamery nastavené tak, že sleduje výlučne súkromný priestor a neumožňuje tak sledovanie napríklad susedov (alebo ľudí na schodisku, na ulici), potom sa zákon o ochrane osobných údajov na takéto spracúvanie osobných údajov nevzťahuje, a to z dôvodu ich využitia výlučne pre vlastnú potrebu. Netreba však zabúdať na občiansky zákonník (vo vzťahu k o ochrane osobnosti)
